Biblická vízia farnosti

"S radosťou pôjdeme do domu Pánovho." (Ž 122)
"Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním." (Mt 2,28)
"Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo." (Mt 19,14)
"Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi." (Mt 18,12)

Na zasmiatie :-)

Jurko je v triede veľmi neposedný. Po preložení do inej triedy sa chváli kamarátovi Jankovi, ako ho tam pekne prijali: "Sám učiteľ, keď ma tam zbadal povedal: "Už len ty si nám tu chýbal."
Všetkým farníkom vyprosujeme požehnaný Advent!

Nedeľné sväté omše

Pruské 7.20, 10.15, 17.45
Dulov 8.00
Horovce 9.15

Somár na fare

Ako sa to všetko zomlelo? Čo sa stalo, že sa nakoniec objavil aj somár na fare?

Úplný začiatok má tento príbeh v Betleheme, kde sa narodil Spasiteľ. V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta vykonať súpis ľudu po celom svete. A všetci šli dať sa zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa aj Jozef s Máriou na osliatku. Tu v Betleheme nenašli iné miesto, len skrýšu pre pastierov oviec, kde Mária porodila Ježiša a uložila ho do jasieľ. Jedno zo zvierat, ktoré sa stalo svedkom takého zázraku, bol práve somár.

Nanovo prežívať udalosť narodenia Ježiša je úžasné, čoho dôkazom sú aj jasličkové slávnosti, koledy, ale aj živý betlehem. Vždy nám pripomínajú to hlavné: narodil sa náš Spasiteľ a Vykupiteľ.

Popri veľkej ochote pripraviť čo najlepší program a stvárnenie živého betlehema vznikla aj myšlienka priviesť na faru rôzne živé zvieratká. Prirodzene, padol i návrh zohnať somára. Lenže kde? Takmer nikto ešte živého somára ani nevidel, nie že sa ho pošťastí dokonca priviesť na faru. Samozrejme vtip a humor nás neopúšťal. A to hlavne, keď si celú záležitosť somára zobral na starosť Maroš z Horoviec. On vraj nejakého pozná. V prvom momente sme ostali v pomykove, na koho z nás myslí, ale neskôr to vyzeralo celkom nádejne. Neviem ako ostatní, ale ja som stále neveril, že sa mu nejakého somára podarí nájsť.

Pochopiteľne, ochotných ľudí bolo dosť a aj ja sám som sa ponúkol, že ho prípadne môžem zahrať a nemusel by som vynaložiť ani veľkú námahu.

Nakoniec prišiel naozajstný somár a všetci sme naň prekvapene pozerali hlavne preto, lebo sme chceli vidieť a vedieť, aký taký somár vlastne je. Prejavil sa hneď, keď sme ho chceli „previesť“ do altánku, kde mal počas predstavenia byť. Nerozumel, potvora! Jeden krok dopredu, dva kroky dozadu. Nepomohlo ani kladivo, ba ani kvalitné seno. Nakoniec sa po hodine presviedčania podarilo somára priviesť až k jasličkám, a to ešte nikto netušil, ako ho budeme naháňať po farskom dvore, keď sa skončí program. Ale stálo to zato!

 

 

A ešte dva príbehy o somároch.

 

Somár a flauta

Na poli už dlho ležala opustená flauta. Nik na nej už nehrával. Až jedného dňa tadiaľ prechádzal somár. Silno do nej fúkol a vylúdil z nej najsladší tón svojho života, najkrajší zvuk v živote somára i v živote flauty. Nevedeli pochopiť, čo sa stalo, lebo rozum nebol ich silnou stránkou, a keďže obaja v rozum verili, rýchle sa rozlúčili, lebo sa hanbili za to najlepšie, čo jeden i druhý vo svojom smutnom živote urobili. Koľko opustených fláut a koľko somárov je na tomto svete! Mnohí z nás sa nepoznajú, ostávajú sami sebe neznámi a skrývajú sami pred sebou, kto sú. Vyžadujú lásku od iných, ktorí sa tiež nepoznajú, a takisto sa skrývajú. Ale niekedy sa mraky pretrhnú, objaví sa záblesk, iskra… a tam sa všetko končí, lebo chýba odvaha. Človek potrebuje veľa odvahy, aby miloval. Ale takisto ju potrebuje, aby sa dal milovať.
(Bruno Ferrero: Malé príbehy na potešenie duše, vydavateľstvo Don Bosco)

 

OSOL

Jedného dňa spadol starý osol do starej studne. Chúďa zviera kričalo a volalo o pomoc niekoľko hodín a farmár sa snažil vymyslieť, čo urobiť. Nakoniec si uvedomil, že nepotrebuje ani studňu, ani osla a rozhodol sa studňu aj s oslom zasypať.

 

Požiadal pár susedov, aby mu pomohli. Každý schytil lopatu a začal hádzať hlinu, piesok a smeti do studne. Najprv osol hlasno kričal, ale potom sa utíšil. Ešte tam hodili pár plných lopát a potom sa farmár pozrel. Tam uvidel niečo nečakané. Keď hlina spadla na osla, on to otriasol a potom na to šliapol, aby sa dostal vyššie.

 

A čím viac farmári hádzali na osla hlinu a smeti, tým vyššie vystupoval. A nakoniec bol osol tak vysoko, že zo studne vyskočil a odbehol.

Čo z toho plynie?

Život na teba občas bude hádzať hlinu, rôzne druhy špiny. Umenie je to otriasť a vystúpiť vyššie. Každý náš problém je schodík, po ktorom sa dá ísť vyššie. My tak môžeme vyliezť aj z tých najhlbších studní. Len nesmieme prestať, nesmieme sa vzdať. Otrasme zo seba špinu a urobme krok vyššie!

Pamätaj si 5 jednoduchých pravidiel pre spokojnosť:

  1. Osloboď srdce od nenávisti. Odpusť tým, čo ti ublížili.

  2. Netráp sa minulosťou ani budúcnosťou. Čo bolo, to bolo a čo bude, aj tak nevieme.

  3. Ži jednoducho a maj radosť z toho, čo máš.

  4. Dávaj viac.

  5. Očakávaj menej.