Farnosť Pruské
miesto, kde osviežite svojho ducha...Biblická vízia farnosti
Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um! (Prís 3, 5-6)Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?(Rim 8, 31-32)

Nedeľné sväté omše
Pruské 07:20 hod.,10:15 hod.
Dulov 08:00 hod.
Horovce 09:15 hod.

Tisy v Pruskom
Spomínam si na slová môjho priateľa kňaza, ktorý hľadal odpočinok a oddych pod stromami. Stačila mu malá prechádzka lesom alebo posedenie na lavičke pod stromom. V jeden letný deň som si aj ja posedel na lavičke pod dvoma stromami farskej záhrady. Až tam vo vnútri pod košatou korunou človek vidí, aké sú to krásne stromy. A tak vám ponúkam niekoľko slov o týchto vzácnych stromoch.
Vek stromov sa uvádza 650 – 700 rokov. K podobne starým stromom patrí na Slovensku napríklad Bojnická lipa. V roku 1978 boli tieto dva stromy tisu obyčajného vyhlásené za chránenú prírodnú pamiatku pod názvom „Tisy v Pruskom“. V dokumente z tohto roku sa uvádza výška 15 metrov, obvod vo výške 1,3 metra prvého stromu 150, druhého 450 cm. Z druhého kmeňa vyrastajú štyri hlavné vetvy a šírka stromov je 18 metrov.
Predpokladá sa, že stromy boli zasadené v čase vzniku farnosti Pruské, teda v roku 1221. Je dosť možné, že stromy boli vstupnou bránou do fary. Rok vzniku farnosti je dokumentovaný oltárnym kameňom, ktorý sa našiel pri búraní starého kostola v roku 1770. Na oltárnom kameni bol vyrytý rok 1221, to znamená rok výstavby prvého kostola v Pruskom a začiatkov farského spoločenstva.
Tis obyčajný je u nás najpomalšie rastúcim stromom. Vo veku 10 rokov má iba 70 cm a kvitne až ako 20-ročný. Má veľmi tvrdé drevo, takže bol v minulosti veľmi cenný. Vyrábali sa z neho napríklad dlhé anglické luky. Tis je jediným ihličnatým stromom, ktorý neobsahuje živicu a nemá ani šišky.
Františkánsky kňaz Hugolín Gavlovič prišiel do kláštora v Pruskom v roku 1733. Stromy vtedy mohli mať 8 metrov. Svoje básne písal v prírode napríklad na Chrástkovej, tiež v Horovciach a určite aj v Pruskom. Aj preto tieto dva stromy nazývame „Gavlovičove tisy“.
Stromy sú súčasťou života človeka, v tomto prípade sú aj súčasťou života našej farnosti. Tej minulej, ale aj súčasnej.
Text a foto: Ivan Kňaze