Biblická vízia farnosti

"S radosťou pôjdeme do domu Pánovho." (Ž 122)
"Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním." (Mt 2,28)
"Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo." (Mt 19,14)
"Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi." (Mt 18,12)

Na zasmiatie :-)

Miništrant príde do kostola a hovorí farárovi:
- Pán farár, včera som našiel hodinky.
- Dúfam, že si si ich nenechal.
- Nie, už som ich predal.
"Rob všetko naplno a s láskou." Matka Tereza

Nedeľné sväté omše

Pruské 7.20, 10.15, 17.45
Dulov 8.00
Horovce 9.15

Tisy v Pruskom

Spomínam si na slová môjho priateľa kňaza, ktorý hľadal odpočinok a oddych pod stromami. Stačila mu malá prechádzka lesom alebo posedenie na lavičke pod stromom. V jeden letný deň som si aj ja posedel na lavičke pod dvoma stromami farskej záhrady. Až tam vo vnútri pod košatou korunou človek vidí, aké sú to krásne stromy. A tak vám ponúkam niekoľko slov o týchto vzácnych stromoch.

Vek stromov sa uvádza 650 – 700 rokov. K podobne starým stromom patrí na Slovensku napríklad Bojnická lipa. V roku 1978 boli tieto dva stromy tisu obyčajného vyhlásené za chránenú prírodnú pamiatku pod názvom „Tisy v Pruskom“. V dokumente z tohto roku sa uvádza výška 15 metrov, obvod vo výške 1,3 metra prvého stromu 150, druhého 450 cm. Z druhého kmeňa vyrastajú štyri hlavné vetvy a šírka stromov je 18 metrov.

Predpokladá sa, že stromy boli zasadené v čase vzniku farnosti Pruské, teda v roku 1221. Je dosť možné, že stromy boli vstupnou bránou do fary. Rok vzniku farnosti je dokumentovaný oltárnym kameňom, ktorý sa našiel pri búraní starého kostola v roku 1770. Na oltárnom kameni bol vyrytý rok 1221, to znamená rok výstavby prvého kostola v Pruskom a začiatkov farského spoločenstva.

Tis obyčajný je u nás najpomalšie rastúcim stromom. Vo veku 10 rokov má iba 70 cm a kvitne až ako 20-ročný. Má veľmi tvrdé drevo, takže bol v minulosti veľmi cenný. Vyrábali sa z neho napríklad dlhé anglické luky. Tis je jediným ihličnatým stromom, ktorý neobsahuje živicu a nemá ani šišky.

Františkánsky kňaz Hugolín Gavlovič prišiel do kláštora v Pruskom v roku 1733. Stromy vtedy mohli mať 8 metrov. Svoje básne písal v prírode napríklad na Chrástkovej, tiež v Horovciach a určite aj v Pruskom. Aj preto tieto dva stromy nazývame „Gavlovičove tisy“.

Stromy sú súčasťou života človeka, v tomto prípade sú aj súčasťou života našej farnosti. Tej minulej, ale aj súčasnej.

Text a foto: Ivan Kňaze